MARKS, E. M.; ALMAND, J. M.; REID, E. EMMET. THE ETHYLATION OF BENZENE. THE COURSE OF THE REACTION1. The Journal of Organic Chemistry, 1944-01, roč. 09, čís. 1, s. 13–20. Dostupné online [cit. 2022-03-27]. ISSN0022-3263. DOI: 10.1021/jo01183a003.
books.google.com
V roku 1834 nemecký chemik Justus Liebig tvrdil, že skupina C2H5 obsahuje "radikál" (skupinu atómov, ktoré sa nemenili počas chemickej reakcie. (Pozri Justus Liebig (1834) "Ueber die Constitution des Aethers und seiner Verbindungen" (O zložení éterov a ich zlúčenín), Annalen der Pharmacie, 9 : 1–39.) Pri popise Liebigových zistení (a podobnej právi iných autorov) použil Bezrelius názvy "methyl" a "ethyl" pre "radikály" CH3 a C2H5. Od Jacoba Berzelia, Årsberättelsen om framsteg i fysik och kemi [Ročná správa o pokroku vo fyzike a chémii] (Stockholm, Švédsko: P.A. Norstedt & Söner, 1835), p. 376: "Man får då ge namn åt etherradikalerna; man kan kalla den äldre C4H10, ethyl, den nyare C2H6, methyl, … " (Môžeme pomenovať radikály éterov; starší [z nich] C4H10, ethyl, ten novší [z nich] C2H6, methyl, … [Poznámka: chemici vtedy používali nesprávne atómové hmotnost (napríklad pre uhlík používali 6 namiesto 12), takže všetky koeficienty je v tomto prípade nutné vydeliť dvomi.]) Nemecký chemik Friedrich Wöhler prepísal v jeho preklade Berzeliovej správy do nemčiny "ethyl" ako "Aethyl". (pozri: Jöns Jacob Berzelius with Friedrich Wöhler, trans., Jahresbericht über die Fortschritte der physischen Wissenschaften (Ročná správa o pokroku vo fyzikálnych vedách ), 15: 381.)
doi.org
dx.doi.org
MARKS, E. M.; ALMAND, J. M.; REID, E. EMMET. THE ETHYLATION OF BENZENE. THE COURSE OF THE REACTION1. The Journal of Organic Chemistry, 1944-01, roč. 09, čís. 1, s. 13–20. Dostupné online [cit. 2022-03-27]. ISSN0022-3263. DOI: 10.1021/jo01183a003.
WELCH, Vincent A.; FALLON, Kevin J.; GELBKE, Heinz-Peter. Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 3527306730. DOI:10.1002/14356007.a10_035.pub2 Ethylbenzene.
V roku 1834 nemecký chemik Justus Liebig tvrdil, že skupina C2H5 obsahuje "radikál" (skupinu atómov, ktoré sa nemenili počas chemickej reakcie. (Pozri Justus Liebig (1834) "Ueber die Constitution des Aethers und seiner Verbindungen" (O zložení éterov a ich zlúčenín), Annalen der Pharmacie, 9 : 1–39.) Pri popise Liebigových zistení (a podobnej právi iných autorov) použil Bezrelius názvy "methyl" a "ethyl" pre "radikály" CH3 a C2H5. Od Jacoba Berzelia, Årsberättelsen om framsteg i fysik och kemi [Ročná správa o pokroku vo fyzike a chémii] (Stockholm, Švédsko: P.A. Norstedt & Söner, 1835), p. 376: "Man får då ge namn åt etherradikalerna; man kan kalla den äldre C4H10, ethyl, den nyare C2H6, methyl, … " (Môžeme pomenovať radikály éterov; starší [z nich] C4H10, ethyl, ten novší [z nich] C2H6, methyl, … [Poznámka: chemici vtedy používali nesprávne atómové hmotnost (napríklad pre uhlík používali 6 namiesto 12), takže všetky koeficienty je v tomto prípade nutné vydeliť dvomi.]) Nemecký chemik Friedrich Wöhler prepísal v jeho preklade Berzeliovej správy do nemčiny "ethyl" ako "Aethyl". (pozri: Jöns Jacob Berzelius with Friedrich Wöhler, trans., Jahresbericht über die Fortschritte der physischen Wissenschaften (Ročná správa o pokroku vo fyzikálnych vedách ), 15: 381.)
MARKS, E. M.; ALMAND, J. M.; REID, E. EMMET. THE ETHYLATION OF BENZENE. THE COURSE OF THE REACTION1. The Journal of Organic Chemistry, 1944-01, roč. 09, čís. 1, s. 13–20. Dostupné online [cit. 2022-03-27]. ISSN0022-3263. DOI: 10.1021/jo01183a003.
