Podľa výkladu/názoru Khana, ktorý patrí k tým, ktorí tvrdia, že výslovnosť šva mobile bola vždy normálna krátka samohláska (a nie veľmi krátka samohláska), sa samohláska zapísaná znakom šva vo výslovnosti výslovne nepredlžovala (hoci sa inak v klasickej hebrejčine otvorené slabiky vyslovujú podľa pravidiel dlho), lebo zmyslom existencie šva mobile bolo podľa neho práve vyznačiť také prípady, kde sa v otvorenej slabike vyslovuje samohláska krátko a nie dlho). Zdroj: [1], [2]
Joüon, P.: A Grammar of Biblical Hebrew - Volume I - Part One, Part Two, 1996, str. 51; dostupné aj online (iné vydanie): [3]
Neef, H.-D.:Arbeitsbuch Hebräisch: Materialien, Beispiele und Übungen zum Biblisch-Hebräisch, 2003, online: [7]
BLAU, Joshua. A Grammar of Biblical Hebrew. 2. vyd. Wiesbaden : Harrassowitz Verlag, 1993. Ďalej len Blau 1993. ISBN 3-447-03362-2. (anglicky) online: [8]
MEYER, Rudolf. Hebräische Grammatik. Berlin, New York : Walter de Gruyter, 1992. Ďalej len Meyer. ISBN 3-11-013694-5. S. 61. (nemecky)online: [9]
Podľa výkladu/názoru Khana, ktorý patrí k tým, ktorí tvrdia, že výslovnosť šva mobile bola vždy normálna krátka samohláska (a nie veľmi krátka samohláska), sa samohláska zapísaná znakom šva vo výslovnosti výslovne nepredlžovala (hoci sa inak v klasickej hebrejčine otvorené slabiky vyslovujú podľa pravidiel dlho), lebo zmyslom existencie šva mobile bolo podľa neho práve vyznačiť také prípady, kde sa v otvorenej slabike vyslovuje samohláska krátko a nie dlho). Zdroj: [1], [2]
Podľa Steinbergovej interpretácie (tu: [10]) výkladu uvedeného v Joüonovej (aj tu v referenciách uvedenej) gramatike Joüon tvrdí, že sa šva mobile v zásade vyslovuje ako [ə] (v Joüonovej gramatike sa ale nič také nepíše), pred guturálov ako veľmi krátka kópia nasledujúcej samohlásky a pred jod ako [ǐ] (ani toto z Joünovho textu takto priamo nevyplýva).
